Mestskou hromadnou v Birminghame

Pošlite nám svoj recept Sdílet na Facebooku
06. 12. 2018
S podobným problémom sa už určite stretlo veľa cestovateľov ši turistov. Pricestujú na nové miesto a všetko je pre nich neznáme. Nerozumejú ľuďom a na mape nedokážu nájsť ani ulicu, na ktorej sa nachádzajú, nie to ešte miesto, kam sa majú v pláne dopraviť. Ako najlepšie spoznať novú krajinu? Jej ľudí? Ich zvyky a spôsob myslenia?

Raz niekto povedal, že najlepšie je nastúpiť na autobus s najdlhšou trasou a otvoriť oči. A jediné, čo musíte potom robiť je pozorovať. Čo by ste videli, keby ste oči otvorili v Birminghame?

Martin nervózne prešľapoval na zastávke v centre Birminghamu. Zo všetkých liniek, ktoré odtiaľto odchádzali si vybral tú najzaujímavejšiu, aspoň podľa jeho odhadu. Hodina a pol cesty tam (nech to je kdekoľvek) a potom ďalšieho pol druha hodiny naspäť. (To si Martin aspoň pôvodne myslel, ale vyplávalo na povrch, že tu sa na cestovné poriadky až tak moc nehrá.)

Prvé prekvapenie sa konalo ešte predtým než došiel autobus. Na tabuli s rozpisom zastávok bolo podrobné vysvetlenie, ako počítať dvadsať štyri hodinový čas. Dopravný podnik očividne neverí tomu, že občania vedia sami prísť na to, že pätnásta hodina je vlastne 3 p.m.

Ale Martin nemal čas nad tým uvažovať. Blížil sa k nemu obrovský T - rex a hneď za ním gigantická hlava Brendana Frasera. Martin trochu prižmúril, zaostril a zistil, že dvojposchodový autobus, s menšou reklamou na ňom, je tu. Najskôr ho zaujali dvere. Lepšie povedané ich počet. Boli len jedny na celý autobus. Práve preto sa niekedy stávalo, že sa autobus zastávkach zdržal nekonečné minúty.

Potom, čo sa z autobusu vyhrnuli desiatky ľudí, sa začali okolostojaci tlačiť dovnútra. Každý šoférovi ukázal lístok alebo predplatenú kartu. Ostatný, medzi ktorými bol aj Martin, hodili pár mincí do stroja a za odmenu im vybehol z ďalšej mašiny malý papierový útržok, ktorý zabezpečoval jazdu bez pokuty. Kto nemal presne mal smolu, pretože šofér nemohol vrátiť, nakoľko nemal prístup k drobným, ktoré cestujúci sypali do mincovníka.

Martin natešene vybehol na poschodie a kochal sa výhľadom. Hneď po tom, čo sa autobus pohol mu však po chrbte prebehli zimomriavky. Nejaká objemná mladá černoška si zmyslela, že je Aretha Franklin a rozhodla sa to ukázať všetkým prítomným. Jej škrek sa niesol pomedzi sedadlá až k Martinovým ušiam a nútil ho hrôzou zatvárať oči, čo malo za následok, že nemohol pozorovať krásy Birminghamu.

Asi po pol hodine v autobuse Martinov nos bezpečne zacítil cigaretový dym. Otočil sa a pár sedadiel za ním sedel rozvalený mladík so sebavedomým úsmevom na perách a cigaretou v ruke. Zákaz fajčenia ho očividne neznepokojoval. Keď spolu so speváčkou vystúpili, tak si Martin neveriacky oddýchol. To predsa nie je možné! Jeho prekvapenie ešte vzrástlo, keď onedlho zacítil ďalší dym. Tento krát to však nebola obyčajná cigareta. Marihuanu bolo bezpečne rozpoznať po celom autobuse.

Cez maličké okná, ktorými ledva prúdil vzduch, sa smradu nedalo zbaviť a marihuana aj tabak robili spoločnosť celému osadenstvu autobusu ešte dlhú dobu po tom, čo chalani vystúpili.

Martin sa odviezol na konečnú a nastúpil na spiatočnú cestu plný elánu. Čas sa pomaly vliekol a on mohol sledovať zloženie cestujúcich. V značnej miere prevládali Indovia, černosi, po nich Poliaci a stretol aj dve Češky. Bolo jednoznačné, že hromadnú dopravu využívali len nižšie vrstvy. Ostatní cestovali autom.

Ako pribúdala tma, v autobuse sa hromadili odpadky. Začali pomaly plniť podlahu. Pod nohami sa Martinovi váľali obaly od čokolády, tyčiniek, krabice a krabičky z rýchlych občerstvení a našlo sa aj pár hranolčekov. Pri vystupovaní sa človek musel cez všetok ten odpad skoro prebrodiť.

Na druhú stranu je potreba povedať, že Martinovi sa zapáčil zvyk zdravenia a ďakovania. Každý, kto vystupoval z autobusu, a či to už bol starší pán alebo mladý raper, poďakovali šoférovi za odvoz.

A ako skončil Martinov výlet? Vrátil sa do centra mesta v neskorých večerných hodinách, odkiaľ si musel vziať taxík, pretože nočné spoje v Birminghame nefungujú.

Pre Senior Portál napísala
AL


Diskuze

Ak chcete pridať komentár, musíte sa prihlásiť, respektive zaregistrovať.

Na seznam článků

 
 
PRIHLÁSIŤ SA REGISTROVAŤ SA
Zvetsit pismo Vychozi velikost pisma Zmensit pismo
Přidejte se k nám na Facebooku Odporučiť známemu